Piliny v hlave, alebo ako nás ovplyvňujú naše myšlienky.

Koľko myšlienok, na základe informácií, ktoré k nám prichádzajú, nám prebehne počas dňa hlavou? Zamysleli ste sa už nad tým? Niektoré si vôbec nepamätáme a niektorých sa nevieme zbaviť. Riešime v hlave jeden a ten istý problém zo všetkých strán. V skutočnosti je možno už aj vyriešený, ale my sa mu stále venujeme a rozoberáme ho.

Na druhej strane, príde k nám informácia, myšlienka sa uloží v hlave a vynorí sa až po nejakom čase. Možno aj po rokoch.

Bola som sídliskové dieťa. Bývala som v činžáku, kde sme sa všetci poznali. Deti staršie aj mladšie, všetci sme spoločne prežívali detstvo na jednom dvore. Na prízemí bývala rodina s chlapcom. Volal sa Ivan. Bol ako všetci ostatní chlapci z nášho činžáku, možno trochu s nesmelým úsmevom.

V lete, keď sa učieval pri otvorenom okne, som často počula, ako mu otec hovorí : „Ty máš v tej hlave hádam samé piliny!“  Opakoval túto vetu v rôznych obmenách. Či už ako otázku, oznamovaciu vetu alebo zvolanie.

Ako čas utekal, všetci sme vyrástli, dospeli, mali svoje nové domovy a  životy.

Keď som sa po rokoch s Ivanom stretla, išiel oproti mne po chodníku. Najskôr som rozmýšľala, kde ho mám zaradiť.  Odkiaľ ho poznám? Zrazu som si spomenula!

A čo bolo prvé, čo ma napadlo? Drevenné piliny! V momente, ako mi došlo kto to je, sa mi v hlave objavil obraz, ako sa jeho hlava otvára a z nej vypadávajú bledohnedé piliny.

Čo som mala v hlave ja, tak to som nevedela. Ale čo mal v hlave tento chlapec, som vedela veľmi presne! Boli to piliny! Aj keď po rokoch už viem, ako funguje naša myseľ, tieto vypadnuté piliny z hlavy ma veľmi pobavili.

Ako si vysvetlila moja detská mysel informáciu, že Ivan má v hlave piliny? No, že ich tam naozaj má! A pretože som vtedy poznala len drevenné piliny, tak aj po štyridsiatich rokoch sa mu z hlavy vysypali pekné drevenné piliny. Presne také, aké som mu priradila vo svojich myšlienkach ako dieťa.

Kdesi v hlave aj po toľkých rokoch, som mala stále tú istú myšlienku, ten starý program, ktorý sa tam dostal v detstve: Tento chlapec má v hlave piliny!

Takže vypadnuté piliny som pekne pozametala a program som vymazala. Na budúce, ak ho náhodou zase po rokoch stretnem, už to nebude chlapec s pilinami v hlave, ale usmievavý muž, bez ďalšieho hodnotenia a priradenia nálepiek.

Naša myseľ je jako počítač a myšlienky, ako programy, ktoré do neho vkládáme. Záleží len na nás, ako si ho naprogramujeme. Či nám bude pomáhať a uľahčovať život, alebo budeme mať kôli nemu zložitejší život, pretože ho nevieme obsluhovať, alebo v ňom máme chybný program.

Veľa krát si na základe nejakej myšlienky vytvoríme v hlave domienku a veríme jej. Myslíme si, že je to pravda a tá ovplyvňuje náš život. Nepochopené situácie, prebraté programy, názory svojich blízkych, niekedy aj rodičov alebo starých rodičov. Veľmi často sa stáva, že máme tieto vzorce uložené v hlave už od detstva, ovlyvňujú náš život a my si to ani neuvedomujeme.

Na šťastie dnes už viem, že existujú jednoduché metódy a cvičenia, pomocou ktorých sa dajú tieto chybné vzoce v našom myslení nájsť a napraviť tak, aby myšlienky pracovali v náš prospech a uľahčovali nám život.

Niektorí ľudia ich využívajú automaticky bez toho, že by sa ich museli učiť. Niektorým naopak trvá dlhšie, než pochopia princíp pôsobenia myšlienok na náš život.  Keď budeme vedieť nasmerovať naše myslenie tým správnym smerom, náš život potom bude šťastnejší a budeme si ho vedieť tvoriť podľa vlastných predstáv.